Jeden z prvých dlhometrážnych nemých filmov v Európe a Spojených štátoch amerických priniesla divákom slovensko-americká spolupráca.
Majstrovské filmové dielo Jánošík tento rok oslavuje svoje 100. výročie. Jeho posolstvo slobody prejavu a demokracie však stále rezonuje a príbeh, ako film vznikol, poukazuje na dlhodobé priateľstvo medzi USA a Slovenskom.
Od polovice 19. storočia žila v Chicagu veľká komunita slovenských prisťahovalcov, ktorú v istom čase tvorilo až 600-tisíc ľudí. Práve tam v roku 1920 skupina amerických Slovákov založila spoločnosť Tatra Film Corporation a s plánmi expandovať do východnej Európy otvorila pobočky v Prahe, Bratislave a Žiline.
Šesť mesiacov po založení spoločnosti pricestovali jej predstavitelia na Slovensko s cieľom pripraviť svoj prvý kinematografický dlhometrážny film. Riaditeľom a kameramanom boli dvaja bratia – Jaroslav a Daniel Siakeľovci. V roku 1912 emigrovali so svojimi rodinami zo Slovenska do Spojených štátov.
Spolu so slovenským producentom Jánom Závodným a Františkom Horlivým, českým divadelným režisérom, ktorý tiež prišiel zo Chicaga, Siakeľovci začali v slovenskej Blatnici natáčať film Jánošík.
Hory, týčiace sa nad mestom, tvorili veľkolepé kulisy príbehu slávneho slovenského zbojníka Juraja Jánošíka. Hrdina z 18. storočia je známy svojimi dobrodružstvami, pri ktorých lúpil cennosti krutým feudálnym pánom a korisť delil chudobným roľníkom. Výsledný film je kombináciou amerických a slovenských filmových inovácií. Film mal samostatné premiéry na Slovensku a v Spojených štátoch len šesť mesiacov po dokončení filmovania.
Film najprv patril k najčastejšie premietaným dielam svojej éry, ale neskôr sa však stratil. Americká kópia filmu sa našla v 60. rokoch, ale slovenská verzia sa nezachovala.
Jánošík, o ktorom vedci nepochybujú, že skutočne žil, dnes po dvesto rokoch zosobňuje pre mnohých ľudí na Slovensku oslobodenie spod utláčateľskej vlády a slobodu prejavu. Ešte dnes, 100 rokov po prvom sfilmovaní jeho príbehu, u mnohých stále rezonuje jeho boj proti nespravodlivosti.