Madeleine Albright bola prvá žena, na poste Ministerky zahraničných vecí USA. V tejto roli používala netradičný a účinný nástroj pre americkú diplomaciu: brošne, ktoré nosila na svojich kostýmoch.
Tieto brošne slúžili ako „mierne nástroje štátnického umenia, učebné pomôcky a iné formy komunikácie,“ povedala pre ShareAmerica. „Väčšinou ukazujú zmysel pre humor, ktorý je pri rokovaniach často potrebný.“
Albright sa narodila v Prahe a v roku 1939 sa ako 2-ročná emigrovala s rodičmi do Anglicka. Takmer o desať rokov neskôr sa jej rodina presťahovala do Spojených štátov amerických.
Ako imigrantka z krajiny, ktorá trpela tyraniou fašizmu, Albright bránila demokraciu a neochvejne podporovala alianciu NATO.
V roku 1997 prezident Bill Clinton menoval Albright ako prvú ženu do funkcie ministerky zahraničných vecí, čím sa stala najvyššie postavenou ženou vo vláde Spojených štátov v dovtedajšej histórii.
Predtým, než bola ministerkou zahraničných vecí, Albright slúžila ako stála predstaviteľka/veľvyslankyňa USA pri Organizácii Spojených národov OSN.
Pred stretnutím Albrightovej s irackým vodcom Saddamom Husseinom v roku 1997 ju Husseinov dvorný básnik označil z „neprekonateľného hada“. Ona na to odpovedala výberom šperkov.
„Myšlienka používať brošne ako nástroj diplomacie sa nenachádza v žiadnej príručke Ministerstva zahraničných vecí ani v žiadnom texte popisujúcom americkú zahraničnú politiku,“ povedala.
Potom si Albrightová začala vyberať brošne pred stretnutiami so zahraničným predstaviteľmi, aby ukázala svoj diplomatický postoj.
V roku 2000, počas summitu v Moskve medzi Spojenými štátmi a Ruskom, Albright ováuviedla, že prezident Vladimír Putin povedal Clintonovi, že „pravidelne sledoval, akú brošňu mám na sebe, a snažil sa rozlúštiť jej význam. Keď sa ma spýtal, prečo mám na sebe brošňu s tromi opičkami, odpovedala som, že znázorňujú „Nevidím, nepočujem, nehovorím“, a bolo to kvôli necitlivému prístupu Ruska v Čečensku, a jeho závažné porušovanie ľudských práv.
„Putin sa rozzúril, prezident Clinton sa na mňa neveriacky pozrel a obávala som sa, že som vystavila riziku celý samit,“ pokračovala. „Keď sa na to spätne pozerám, som hrdá, že som mala na sebe túto brošňu.“
Albrightová časom nazbierala vyše 200 brošní, ktoré boli vystavené v 22 múzeách a prezidentských knižniciach, a teraz sú súčasťou výstavy v Národnom múzeu americkej diplomacie, Read My Pins (čítajte moje brošne).
Hoci Albright spočiatku váhala pri predstave takejto výstavy – „Bola som si relatívne istá, že Henry Kissinger neskladal ódu na svoje kravaty ani James Baker na svoje pôvabné obleky“ – je rada, že má stále taký úspech.
„Je mi cťou, že môžem darovať svoje brošne Národnému múzeu americkej diplomacie,“ povedala. „Som veľmi rada, že budú mať trvalý domov na mieste, kde sa to všetko začalo.“
A ktoré sú jej najobľúbenejšie brošne? Sú dve jedna v tvare srdca, ktorú vyrobila jej dcéra, Katie Albright, keď mala 5 rokov, a jedna od muža, ktorý prežil hurikán Katrina.
Tú druhú brošňu dostala Albright na podujatí v New Orleans rok potom, čo hurikán zdevastoval toto mesto. Istý mladý muž jej dal brošňu, ktorú mu daroval jeho otec. Ten získal dve vyznamenania Purpurové srdce v boji proti nacistom vo Francúzsku počas druhej svetovej vojny a spomínanú brošňu daroval jeho matke, ktorá zomrela počas hurikánu. Povedal, že jeho matka bola fanúšik Albright, a chcela by, aby ju mala.
„Nie často onemiem, ani sa rýchlo nerozložím, ale tento dar ma priviedol na pokraj,“ povedala.
Mimo ich diplomatickej hodnoty nám však brošne ako „srdce od Katie“ a „brošňa Katrina“ pripomínajú, že najväčšia hodnota šperkov nepochádza z materiálov alebo nádherných dizajnov, ale z emócií, ktoré do nich vkladáme,“ povedala.
