Väzby medzi Američanmi a Slovákmi siahajú do hlbokej minulosti, ale 27. mája 1991 sa znovuotvorením amerického konzulátu v Bratislave začala úplne nová éra americko-slovenských vzťahov.
30. výročím tohto dňa si pripomíname spoločný záväzok oboch národov k demokratickému riadeniu, dodržiavaniu ľudských práv a zásad právneho štátu, otvorenosti a transparentnosti, ale aj hlbokým hospodárskym väzbám, ktoré vytvárajú spoločnú prosperitu.
Znovuotvorenie (obrázok vyššie) sa uskutočnilo po 41 rokoch odo dňa, kedy bol konzulát v čase kulminácie Studenej vojny zatvorený. Zúčastnili sa ho (zľava doprava) americký senátor a bývalý vicekonzul Claiborne Pell, americká veľvyslankyňa Shirley Templová-Blacková, predseda vlády ČSFR Ján Čarnogurský, minister zahraničných vecí ČSFR Jiří Dienstbier a americký generálny konzul Paul Hacker.
4. januára 1993 sa z bývalého konzulátu stalo veľvyslanectvo USA v Bratislave. Svoje prvé diplomatické vízum vydalo slovenskému ministrovi zahraničných vecí Milanovi Kňažkovi pred jeho nadchádzajúcou cestou do New Yorku, ktorou začali rokovania o vstupe Slovenska do OSN.
Po teroristických útokoch na Spojené štáty dňa 11. septembra, vyjadrili obyvatelia Bratislavy sústrasť položením kvetov a zapálením sviečok pred veľvyslanectvom. Takto preukázali hĺbku a silu zväzkov, ktoré spájajú Spojené štáty a Slovensko. Nápis naľavo hovorí: „Súcitím s tebou, Amerika. Aj keď mám len 12 rokov, viem, čo sa v USA deje.“
Madeleine Albrightová sa narodila v roku 1937 vo vtedajšom Československu. Bola prvou ženou, ktorá sa stala ministerkou zahraničných vecí Spojených štátov amerických a taktiež prvou americkou ministerkou zahraničných vecí, ktorá navštívila Slovensko – podnikla tam mnoho diplomatických, ale aj osobných ciest.
Slovenský predseda vlády, vpravo, drží hokejový dres s menom hviedzy Washington Capitals, slovenského rodáka Petra Bondru, ktorý mu darovala Albrightová v roku 1999.
Prvá dáma (a budúca americká senátorka a ministerka zahraničných vecí) Hillary Rodhamová Clintonová navštívila Slovensko v rokoch 1996 a 1997. V oboch prípadoch sa stretla s mimovládnymi organizáciami, ktoré sa snažia napomáhať občianskej spoločnosti a demokracii na Slovensku. Povedala: „Každá vláda, ktorá chce zabezpečiť funkčnú demokraciu, musí pochopiť, že mimovládne organizácie sú jej v tomto partnermi.“
Tu je Clintonová pri návšteve Bratislavy v roku 1996.
Vľavo: 29. marca 2004 sa prezident George W. Bush pripojil ku generálnemu tajomníkovi NATO Jaapovi de Hoop Schefferovi pri príležitosti slávnosti členstva v NATO na južnom trávniku Bieleho domu, aby privítal sedem národov bývalej Železnej opony v aliancii NATO. Vpravo: Prezident Bush, vpravo, predseda vlády Slovenskej republiky Mikuláš Dzurinda.
Vo februári 2005 hostilo Slovensko rokovania prezidenta Georga W. Busha a ruského prezidenta Vladimira Putina na Bratislavskom hrade. Bush sa stretol aj so slovenským prezidentom Ivanom Gašparovičom a premiérom Mikulášom Dzurindom. Pred Slovenským národným divadlom na Hviezdoslavovom námestí sa prihovoril k veľkému davu ľudí.
Slovenské predsedníctvo v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe v roku 2019 predstavilo svoje odhodlanie dodržiavať zásady rešpektovania ľudských práv, zvrchovanosti a územnej celistvosti štátov, ktoré posilňujú pravidlá medzinárodného poriadku.
Za účelom zdôraznenia dôležitej úlohy Vyšehradskej štvorky (V4) v posilňovaní strednej Európy a Transatlantickej aliancie sa minister zahraničných vecí Antony Blinken v marci v Bruseli stretol so štyrmi ministrami zahraničných vecí – Tomášom Petříčkom (Česká republika), Ivanom Korčokom (Slovensko), Zbigniewom Rauom (Poľsko) a Péterom Szijjártóm (Maďarsko).
Od svojho založenia v roku 1991 umocnila V4 kolektívne hlasy svojich členov a podporila užšie vzťahy s euro-atlantickými národmi prostredníctvom programov Medzinárodného vyšehradského fondu, ktoré posilňujú demokratické inštitúcie a občiansku spoločnosť.
